Herbár a účinky Jastrabiny lekárske
Vytrvalá rastlina, vysoká 40 až 100 cm, ktorá vyrastá zo silného koreňa s vetvnatými podzemkami. Lodyhy sú priame, početné, nevetvené alebo rozvetvené už od bázy, v priereze oblé, plytce ryhované a lysé. Najspodnejšie listy s rapíkmi sú celistvé a až vyššie sa ich čepele stávajú lichosperenými, sú zložené z piatich až deviatich párov lístkov. Takmer sediace lístky bývajú podlhovasté alebo kopijovité, 1 až 4 cm dlhé a do 1 cm široké, celokrajné, na koncoch špicaté a obvykle lysé. Na lodyze u stopiek sú polostrelovité zúbkaté palisty.
Z úžľabia listov vyrastajú koncové hrozny s 15 až 35 obojpohlavnými kvetmi na krátkych stopkách. Obvykle previsnuté kvety majú zvonkovitý, asi 5 mm dlhý päťcípy kalich, jeho trojuholníkovité zuby sú obvykle o niečo dlhšie ako kališná rúrka. Koruna, asi 10 mm dlhá, má svetlo modrú pavézu a belavo modrasté krídla aj čln. V kvete je do jedného zväzku zrastených 10 tyčiniek, sú aj s prašníkmi kratšie ako čnelka s bliznou. Rastlina kvitne v júli až septembri.
Plodom je 3 až 4 cm dlhý, priamo odstály, valcovitý a na vrchole v zobáčik zúžený struk, súčasť hroznovitého plodenstva. Slabo článkovitý a lysý struk s vynikajúcou žilnatinou obsahuje 4 až 7 semien, je obvykle nepukavý a väčšina semien sa dostáva do pôdy až po jeho rozpade v nasledujúcom roku. Obličkovité, slabo sploštené, asi 3,5 mm dlhé semená môžu byť olivovo zelené až červeno hnedé.
Po svojom okolí sa rozmnožuje podzemky a vytvára husté jednodruhové kolonie. Na väčšie vzdialenosti sa šíria semenami, ktoré klíčia až v druhej polovici jari.
Liečivé účinky
Jastrabina lekárska má, ako napovedá druhové meno, mnohé liečivé vlastnosti využívané v ľudovom liečiteľstve, zbiera sa hlavne jej vňať. Rastlina obsahuje glykozidy, aminokyseliny, sacharidy, saponíny, triesloviny a horčiny. Usušená droga sa podáva formou nálevu a jej hlavné liečebné vlastnosti spočívajú v znižovaní hladiny cukru v krvi, na zvyšovanie činnosti mliečnych žliaz a pôsobia tiež silne močopudne. Naopak jej semená nie sú ľuďom prospešné a vo väčšom množstve môžu uškodiť.
V minulosti bola vysievaná ako krmivo obsahujúca veľa bielkovín i sacharidov a na zvýšenie produkcie mlieka sa pridávala dobytku do krmiva. V súčasnosti sa od tejto praxe upustilo, pretože dojivosť je síce vyššia, ale mlieko máva nepriaznivé organoleptické vlastnosti (horkosť). Pri kombinácii s inými krmivárskymi surovinami dochádza k poškodzovaniu tráviaceho traktu ak znižovaniu hmotnosti zvierat. V súčasnosti býva táto rýchlo rastúca rastlina používaná ako zelené hnojenie, obohacuje pôdu o organickú hmotu aj atmosférický dusík. (wikipedie.cz)