Herbár a účinky Bedrovníka anízu

Jednoročná bylina s vretenovitým podzemkom as jemne ryhovanou, priamou, hore vetvenou, až 50 cm vysokou lodyhou a listami trojakého druhu. Spodné sú jednoduché, srdcovito okrúhle a zastrihované zubaté, prostredné sú jednoducho sperené a horné trojpočetne prenosné. Všetky listy majú veľké pošvy. Biele kvety sú usporiadané v okolíky so 7–15 lúčmi. Plod je štetinato brvitý. Všetky časti rastliny aromaticky vonia. Kvitne od júna do mája.

Liečivé účinky

Na liečebné využitie aj ako korenie sa používa plod – dvojunažka zeleno šedej, šedožltej či šedohnedej farby. Zbiera sa v auguste až septembri, plody sa nechajú dozrieť, sušia sa v tenkých vrstvách. Pri zbere v teréne je možnosť zámeny s jedovatými plodmi bolehlavu.

Zrelý aníz aromaticky vonia a má korenistú sladkastú chuť. Vôňu dodáva silica, v ktorej je hlavnou zložkou anetol. V liečebnom využití sa využíva hlavne nálev, menej už čistá silica, v prípadoch predávkovania silicou môže dôjsť k opuchu mozgu a pľúc.

Aníz je výborným prostriedkom podporujúcim vykašliavanie. Žuvanie semien anízu zabraňuje páchnutiu z úst. V tráviacom trakte pôsobí spasmolyticky. Jeho použitie je vhodné aj v pediatrii. Podporuje tvorbu materského mlieka, do ktorého sa jeho účinky taktiež prenášajú. Zvyšuje tvorbu žlče, urýchľuje trávenie, obmedzuje plynatosť. Pôsobí proti črevným katarom, kŕčom tráviaceho traktu.

Jeho použitie je mnohostranné. Dáva sa do pečiva (napr. do perníka), do chleba, pri nakladaní červenej repy, červenej kapusty). Hodí sa aj do jablčného a hruškového kompótu. Štipka anízu je vhodná k šampiňónom, k rybám. Je súčasťou mnohých korenistých zmesí. V indickej a čínskej kuchyni je častý v mäsitých pokrmoch. Vyrábajú sa z neholikéry, je súčasťou liečivých čajov pri nadúvaní a odstraňuje z pokrmov nepríjemné pachy a aromatizuje ich.

Kde všade Bedrovník anízu nájdete?

↓ ↓ ↓